Po dlhej dobe znovu pridávam nový článok. V prvom článku ste sa mohli dočítať k prvému označeniu. Teraz som sa rozhodol napísať nový článok o označovaní rušňov. Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1919 ostala na území železničná sieť ktorú spravovali rôzne súkromné železničné spoločnosti. Neskôr boli vytvorené ČSD (Československé Státní Dráhy) ktoré mali vlastný systém označovania lokomotív. Ich autorom bol Ing. Vojtěch Kryšpín (*27.4.1897 – †5.10.1959) v ktorom zahrnul základné konštrukčné parametre: Počet poháňaných (resp. spojených pri parných rušňoch) náprav, maximálnu povolenú rýchlosť a tlak nápravy na koľajnice.
Na fotografií máme tabuľku Kryšpínového označenia: T466.0253. Ku príkladu rozriešime toto označenie:
Môžte sa u starších typov rušňov stretnúť i z počtom malých čísel 3 namiesto 4 (napr. M 400001 namiesto M 4000001). Je to spôsobené rozdielnym obdobím výroby. Teraz uvediem spomínané skratky z označovania pána Kryšpína:
T: Dieselová lokomotíva
M: Motorový vozeň (motorák, lokálka)
E: Elektrická lokomotíva na jednosmerný prúd (1,5kV 3kV)
S: Elektrická lokomotíva na striedavý prúd (25kV 50Hz)
ES: Elektrická lokomotíva viac systémová (ako na jesnosmerný tak i na striedavý prúd)
EM: Elektrický vozeň jednosmerný prúd (motorák na elektrinu nie na naftu)
SM: Elektrický vozeň striedavý prúd
ESM: fikcia: Takéto označenie čsd nepoužívalo. V praxi by to znamenalo Elektrický vozeň viac systémový
U: Uzkorozchodná parná lokomotíva (normálne nemali písmenovú skratku)
TU: Motorový rušeň úzkeho rozchodu (široký rozchod nemal označenie písmenom, zvyčajne sa v konštrukčnej skupine označilo číslom 5)
MU: motorový vozeň úzkeho rozchodu
EMU: Elektrický vozeň úzkeho rozchodu
To by bolo k tejto téme asi všetko. Spomínané označenia sa používali do roku 1988. Viac v pokračovaní článku